Mriežky
Veľká ortogonálna mriežka energiu získava z magnetického poľa Zeme. Tvorí pravidelnú sieť zloženú z pásov sv. Juraja, ktoré majú pozitívnu polaritu a Ley pásy, ktoré symetricky obklopujú pásy sv. Juraja. Ley pásy majú silne negatívnu polaritu. Kríženie týchto pásov a aj samotné pásy mali v histórii pre ľudí dôležitý význam. V miestach prekrížených pásov sú veľmi silne polarizujúce polia, na ktorých často budovali sakrálne miesta.
Hartmannova mriežka, Curryho mriežka (pásy Hartmanna a Curryho) – obe uvedené siete pokrývajú v takmer pravidelných vzdialenostiach povrch celej našej planéty. Sú nevyhnutné na zachovanie koordinovaného magnetického poľa Zeme. Obe uvedené mriežky sa navzájom prekrývajú.
Hartmannova mriežka sa skladá z prirodzených pásov energie prebiehajúcich mrežovite od severu na juh a od západu na východ. Je pomenovaná podľa Dr. Ernsta Hartmanna, ktorý ako prvý popísal tento jav. Linky mriežky sú asi 15 až 20 cm široké a sú od seba vzdialené 2 metre (6.5 stopy) v severo-južnom smere a 2.5 metra (8 stôp) vo východo-západnom smere (pozri obrázok). Medzi týmito geometrickými linkami ležia neutrálne oblasti, takzvaná nenarušená mikroklíma. Energia tejto siete preniká všetkým, čo jej stojí v ceste. Pôsobí až do horných poschodí výškových stavieb a jej žiarenia prechádzajú celou stavbou a pôsobí na všetko živé. Podieľa sa na vzniku geopatogénnych stresových zón a polí.
Curryho pásy prebiehajú mrežovaním od severozápadu na juhovýchod a od severovýchodu na juhozápad, diagonálne sever-juh. Curryho pásy sú pomenované podľa ich objaviteľa MUDr. Manfreda Curryho, riaditeľa Medicínskobioklimatického inštitútu v Riederau na Ammersee v Bavorsku a autora knihy „Die Schlüssel zum Leben“. Prieskumy ukázali, že tieto pásy majú charakter horizontálne polarizovaného žiarenia a sú široké 11 až 21 cm (maximálne 100 cm). Pásy sú od seba vzdialené zhruba 3×3 m. Opäť, ako pri Hartmannových pásoch, je škodlivosť pásov Curryho takmer konštantná. Kríženie týchto pásov výrazne zvyšuje svoj patogénny účinok.
